Anagénne a telogénne eflúvium
Difúzna alopécia je najčastejšia forma padania vlasov. Veľmi často je až kozmetickým problémom s dosahom na kvalitu života. Môže byť zapríčinená celkovým ochorením, liekmi, hormonálnymi zmenami, nutričnými faktormi, ale často sa dôvod padania vlasov ani nenájde. Vlasy môžu vypadávať vo zvýšenej miere v telogénnej alebo v anagénnej fáze rastového cyklu vlasov. V lekárskej terminológii sa pre padanie vlasov používa termín „effluvium“. Najčastejšou formou difúzneho padania vlasov je anagénne a telogénne eflúvium.
Anagénne eflúvium alebo padanie vlasov v anagénnej fáze je okamžitou reakciou na pôsobenie noxy, ktorá postihla vlas v anagénnej fáze vlasového cyklu. Noxa môže byť rôzneho charakteru a intenzity. Typickým príkladom anagénneho eflúvia je padanie vlasov pri chemoterapii, kde sa používajú protinádorové látky s antimitotickým účinkom. Padanie vlasov pri chemoterapii začína na 7. až 10. deň po začatí terapie a klinicky je najvýraznejšie po 1 – 2 mesiacoch terapie. Anagénne eflúvium po chemoterapeutikách postihuje asi 85 % vlasov, ktoré boli v anagénnej fáze. Anagénne eflúvium po chemoterapeutikách je reverzibilné a o niekoľko týždňov po ukončení terapie vlasy začnú opäť dorastať. Napriek tomu je strata vlasov pre pacienta, ale aj pre okolie, veľmi stresujúca. Asi 65 % pacientov udáva po dorastení vlasov zmenu ich niektorých vlastností. Najčastejšie sa týkajú farby alebo textúry vlasov. Anagénne eflúvium sa vyskytuje aj pri užívaní mnohých iných liekov. Napríklad lieky na znižovanie hladiny cholesterolu, niektoré antimykotiká, retinoidy. K výraznému padaniu vlasov dochádza aj pôsobením jedov napr. tálium, olovo, arzén. Anagénne eflúvium spôsobujú aj nutričné deficiencie, ako je nedostatok esenciálnych mastných kyselín, biotínu, medi, vitamínu C a najmä plnohodnotných živočíšnych bielkovín. Nedostatok zinku, znížená hladina sérového železa alebo poruchy jeho rezorpcie.
Telogénne eflúvium alebo zvýšené padanie vlasov v telogennej fáze rastového cyklu. Fyziologické telogénne eflúvium sa vyskytuje u novorodencov. U žien po pôrode, po ochoreniach sprevádzanými vysokými teplotami a pretrváva ešte mesiac po ústupe teplôt, po prekonaní silného stresu, po väčších operačných zákrokoch a dlhšej anestéze. Telogénne eflúvium vyvolávajú napríklad antikoagulanciá (heparín, warfarií, kumarín) alebo beta-blokátory. Alopécia začína približne po troch mesiacoch od začatia terapie a je závislá na dávke lieku a nie dĺžke užívania. Hypokalorická diéta vedie k telogénnemu eflúviu o 1 až 6 mesiacov po jej začatí. Z kožných ochorení vyvolávajú telogénne eflúvium erytrodermia, psoriáza a ťažké formy ekzémov. Padanie vlasov môže byť manifestáciou mnohých systémových ochorení ako je systémovévý lupus erythematosus (SLE), dermatomyozitídy a sklerodermie.
Diagnostika
Jedinou presnou diagnostikou je absolvovanie trichologického vyšetrenia vlasov. Trichogramom z parietálnej a okcipitálnej oblasti sa zistí, či sa naozaj ide o zvýšené padanie vlasov, o aký typ padania vlasov a zároveň sa dajú zistiť kvalitatívne zmeny na vlase. Okrem toho používame k upresneniu diagnózy aj tzv. „pull test“ trakčný test, pri ktorom sa potiahne skupina asi 40 – 60 vlasov na troch miestach kapilícia. Za pozitívny test sa pokladá, ak sa týmto spôsobom vytiahne najmenej 6 vlasov. Na zistenie formy a rozsahu padania vlasov sa používa aj trichoskopia.
Liečba
Padanie vlasov má veľa príčin a aj keď nevplýva na celkový zdravotný stav človeka, vie byť problémom. Najúspešnejšou liečbou je práve zistenie príčiny padania vlasov a jej odstránenie alebo adekvátna liečba.
Ako podpornú terapiu odporúčame jednu z vlasových mezoterapii podľa typu effluvia a pod.
